Autor Téma: tip na zaujimavu knizku  (Přečteno 3236 krát)

peter

  • Reset Staff
  • Newbie
  • *
  • Příspěvků: 345
    • Zobrazit profil
tip na zaujimavu knizku
« kdy: 15. Prosinec 2012, 22:58:47 »
Ahojte,
Nedavno si bol u nas v robote podebatovat o slepote jeden student kognitivnej vedy, ktory pisal review jednej celkom zaujimavej knihy. Zohnal som si ju a suc priputany na lozko v dosledku preukrutnej choroby ;)) (v skutocnosti suc priputany k bytu v dosledku nejakeho prechladnutia) zacital som sa do nej.
Knizku napisali Zaira Cattaneo a Tomaso Vecchi
a vola sa Blind Vision: The Neuroscience of Visual Impairment
Zaujat by asi mohla kazdeho, kto sa zaujima o vplyv roznych typov slepoty na vyvoj kognitivneho systemu cloveka. Knizka ma 285 stran a jej autory sa pokusaju odpovedat na otazku ci a do akej miery moze nevidiaci clovek vidiet. Teda za predpokladu, ze vidiet znamena mat nejake priestorove a alebo vizualne predstavi. Ja sa knizkou este len prehryzam, ale uz teraz mozem povedat, ze kniha  je plna velmi zaujimavych informacii. Tuhla strucne info o kazdej kapitole:
1. kapitola je uvodna (par definicii, rozdelenie knihy)
2. Kapitola prinasa informacie o studiach, ktore skumaju akym sposobom sa u nevidiacich od narodenia ale aj u tych, ktori stratili zrak neskor kompenzuje nefunkcny zrak (velmi zaujimave studie o sluchu, hmate, ...), ale aj ci a aky vplyv ma nefunkcny zrak na rozvoj ostatnych zmyslov a akym sposobom ludia bez zraku spracovavaju multisenzoricke informacie.
3. kapitola definuje obrazovu predstavivost a teoreticky framework pre porozumenie ako funguju "obrazove" procesy u nevidiacich a preco su dolezite pre kogniciu.
4. kapitola skuma funkcne charakteristiky a vlastnosti mentalnych obrazov u nevidiacich. Slepota od narodenia alebo "ranna" slepota niesu prekazkou pri rozvoji obrazovej predstavivosti, i ked tu existuju obmedzenia v dosledku inych primarnych vnemov. Limity definuje hlavne fakt, ze hmatove a sluchove vnimanie je narozdiel od "paralelneho" vizualneho "sekvencne", v dosledku coho ludia bez zraku musia pri rekonstrukcii obrazu pri vizualnej predstavivosti hojne vyuzivat kratkodobu pamat.
5. kapitola opisuje vnimanie blizkeho a dalekeho okolia z pohladu nevidiacich. Narozdiel od vidiacich, ktori si pri vizualnych predstavach priestoru generuju skor "mapy", nevidiaci v predstavach pracuju skor s "postupnostami" (cestu si nepamataju ako mapku, ale ako postupnost roznych orientacnych bodov...)
6. kapitola analyzuje vplyv roznych ciastocnych zrakovych postihnuti na kogniciu.
7. Kapitola prinasa informacie o tom, v akych kognitivnych ulohach mozu prekonat od narodenia nevidiacich nevidiaci co stratili zrak neskor, ukazuje vsak aj, ze kompenzovanie straty zraku inymy zmyslami je v ich pripade menej robustne.
8. kapitola prinasa zhrnutie najrelevantnejsich zisteni o fenomenoch intramodalnej a medzimodalnej kortikalnej plasticity vyskytujucich sa u nevidiacich. Kapitola prinasa pohlad na data z roznych merani (fmri, pet, erps, tms). Ukazuje sa, ze slepota nema vyznamny vplyv na organizaciu mozgu, teda ze mnohe informacie dokazeme spracovavat bez ohladu na to, ktorym senzorickym vstupom sa dostali do mozgu.

Citanie je to vskutku zaujimave, ak by ste niekto (zo zrakacov... medzi vidiacich asi knizku sirit nemozem) knizku chceli, tak mi napiste.
« Poslední změna: 16. Prosinec 2012, 08:29:33 od peter »
Peter Lecký, Stopka n.o.